Jaskyne a speleologicky zaujímavé miesta zaregistrované a preskúmané počas získavania zemepisných súradníc na dolnom Liptove

Miroslav Jurečka OS Ružomberok

Dnešní mladí ľudia už nemajú záujem o verejne vypisovanie technických denníkov a identifikačných kariet na obyčajný papier. Rozmýšľajú viac progresívne a digitálne. Nejedná sa tu ani tak o nebezpečenstvo vykrádania výskumných informácii, ale klasickú závisť. Často to môže byť len nedostatok reálnych problémov, stratenie kontaktu s realitou, zlomyseľnosť, nedostatočné zorientovanie v priestore, v čase, genetická jednoduchosť, ješitnosť, vytretosť, sociopatia, egotizmus, x-tizmus, mnohé iné neblahé ľudské činitele, ktoré môžu reálne prerásť k trestným oznámeniam. Nikto si tu už nerobí žiadne ilúzie a tento neduh zlomyseľnosti nezakladúcej sa na realite tu bohužiaľ stále pretrváva aj v tomto storočí. Neviem čím to stále je a nedá sa tomu vyhnúť ani ignoranciou. Títo patologickí vyťažovači, čerpači šíriaci lži nás musia riešiť zase a zase. V každom prípade to celkom isto znamená, že to čo robíme, robíme dobre. Ako to teda robíme u nás ?

Už asi desať rokov sa aktívne venujeme zameriavaniu vchodov do jaskýň. Stále v speleológii existujú ľudia, ktorí robia veci nežistne a zadarmo. Sú hrdí na to, že sú nezávislí a nie sú napojení na žiadne komerčné projekty. Preto sú všetky dáta zadarmo a dostupné pre všetkých. Robíme to trochu naopak, ako sa to robilo doteraz a zabehnuté zvyklosti robíme inak. Mapy jaskýň nepredávame a nezverejňujeme. Vchody jaskýň zase naopak zverejňujeme. Na vchodoch do jaskýň a umiestnení napríklad bankomatov nie je nič tajné. Každý bankomat je zabezpečený a chránený zákonom. Naopak nie každá jaskyňa je významná, ale úplne každá je chránená zákonom. Navzdory prvotnej panike s tým u nás nie sú žiadne problémy a analýza dát lokalizačnej služby Strava, (kde užívatelia voľne zdieľajú svoju fitnes polohu) len dokazuje, že obyčajní a normálni ľudia sa jaskyniam skôr vyhýbajú.

Oproti iným databázam sa nevenujeme mapovaniu celého sveta, ale len našej speleologickej oblasti v ktorej pôsobíme. Preto sa sústreďujeme len na skúmanú oblasť a tú podrobne skúmame. Pod pojmom Liptov si väčšina ľudí predstaví len Demänovské jaskyne. Tieto majú síce veľký potenciál, ale zároveň majú aj veľké prieskumné problémy s ktorými sa cele storočia úspešne, ale aj neuspešne pasujú miestni jaskyniari. Liptov je však aj rozsiahle a nemenej zaujímavé okolie ktoré sa určite opatí preskúmať.

Dnes už pramálo obyčajných jaskyniarov potrebuje vypisovať články bez lokalizačnej hodnoty o trojmetrových dierach. Nikto za to nedostane žiadne kredity, alebo postup v platovej triede svojej minimálnej mzdy. Pravda je taká, že to už dnes nemá žiadnu cenu a nikto to nečíta. Nabehnúť do ľubovolnej doliny, zamerať dve prvé jaskyne a zakopnúť tam už dávno s nikoho nerobí polyhistora na ktorého ľudstvo už viac nezabudne. Tí čo to ešte dnes nepochopili si to možno postupne uvedomia o pár rokov. Žijeme už v 21. storočí a tomu sa treba prispôsobiť katalogizáciu a mapovací atlas. Dávno je už prekonaná myšlienka toho, že na povrchu je už všetko objavené a neobjavené veci sú len pod zemou. Povrch a podzemie často spolu úzko súvisia.

Dnes sa už mapy nekreslia tušom a ani v Ilustrátore, tak ako sa u nás nepoužíva k meraniu starý stredoveký banský kompas. Pri zameriavaní tu už nikto nepoužíva zastaralé vyradené Windows telefóny, ale pri meraní laserom používa moderný a dynamicky vyvíjaný Topodroid. Skrátka neustále sledujeme trendy a zavrhujeme nemoderné zastaralé riešenia. Už na vysokej škole nás učili, že skutočný vedec musí spolupracovať s ľudmi v teréne. Vedec, ktorý si všetko robí po svojom je takzvaný pavedec. Najhoršie je, keď sa vedec stáva pavedcom a nevie o tom. Keďže pre týchto pavedcov momentálne nie sme partneri musíme hľadať vlastné riešenia. Riešenia ktoré sú zadarmo, otvorene a často neporovnateľne lepšie. Jaskyniari už dnes nie sú odkázaní len na komerčné uzavreté riešenia a za dobrú cenu si môžu zakúpiť kvalitné GPS zariadenia, ktoré dokážu zameriavať objekty aj v zložitom teréne vo vysokej presnosti. Dávno už skončila doba, keď jeden človek zameriaval, premeriaval, premenovával diery podľa svojho uváženia a mal na všetko monopol. Hrubá kniha zoznamu jaskýň je síce napohlad pekné dielo, ale jeho výpovedná hodnota je častých prípadoch čistá nula.

Dnes už vzniká databáza objektov, na ktorej robia stovky ľudí a tento progresívny vývoj sa zastaviť nedá. Tento open-source projekt má viacero výhod. Nemusí nasilu obsahovať 8000 jaskýň, z ktorých je polovica koordinátov falošná (nedá sa spätne skontrolovať), lebo to lepšie vyzerá a masívnym počtom sa viac zarobilo. Hlavne neobsahuje len dáta jaskýň v tabuľke, čo je už dnes spiatočnícky a zaostalý pohľad na databázu.

U nás sa zameriavame na konkrétnu lokálnu oblasť, ako celok. Jaskyne majú zaznamenanú komplexnú databázu okolia. Začína to na datábáze vyvieračiek, prameňov, ponorov, hydrológie, závrtov, zmlomových štruktúr povrchu a až potom nasledujú jaskyne. Tie majú v systéme zaznamenanú svoju dĺžku, hĺbku, literatúru a zdroje. Potom tieto údaje môžeme vyhodnotiť komplexne a vytiahnuť výstupy.

Nebudem sem dávať žiadne nič nehovoriace koordináty núl a jednotiek, ale všetko si ukážeme na názorných prípadoch. Nedajte sa pomýliť z toho čo uvidíte. To na čo sa budete pozerať nie je mapa, ale digitálna databáza objektov v priestore, ktoré na seba komplexne nadväzujú. Len mapa Liptova je mega vektorová databáza v komplexe mapy sveta. Keby sme to chceli porovnať, tak by sme museli systém Demänovských jaskýň nakresliť v Therione aspoň 100x po sebe. Mapa je len forma vizualizácie. Treba si uvedomiť, že ešte v roku 2007 to bol čistý nepopísaný list papiera a je to práca tisícok ľudí, kresliacich od absolútnej nuly. Takéto údaje na žiadnej inej mape a databáze nenájdete.

Ako taká databáza vyzerá?

Na začiatok si ukážeme hydrologické zameranie prameňov a tokov v známejších oblastiach, ktoré skoro každý pozná.

Začneme pod Veľkým Chočom.

Všimnite si zlom v doline pod Sokolom Choča. Ako sa všetky potoky ponárajú na dne doliny do masívneho zlomu. Občas počas záplav dolinu prepáchne povodeň, ale inak je celé roky úplne suchá. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že tieto vody sa prepadajú vo forme zlomov až do hĺbky 1500 m pod povrch zeme. Vyvierajú potom vo forme minerálnych prameňov po celom Liptove.

www.freemap.sk/?map=17/49.133421/19.315363&layers=X

Tento istý jav nájdeme aj v Hučiakoch. Masívny systém ponorov cucá vodu, ktorá sa už nikde nevynorí:

www.freemap.sk/?map=18/48.991978/19.335629&layers=O

Toto je databáza prameňov a jaskýň na južnej strane Veľkého Choča. Každý jeden prameň a jaskyňa bol zameraný osobitne. Ku každému bodu sme na akcii vyrazili a osobne sme ho zamerali. Všimnite si, ako sa všetky pramene Predného Choča vynárajú zhruba vo výške 700-750 mn.m. Tie ktoré sú vyššie sa okamžite ponárajú do podzemia:

www.freemap.sk/?map=14/49.123701/19.350677&layers=X

Zaujímavé sú mohutné prameniská v jeho západných svahoch

www.freemap.sk/?map=18/49.119312/19.312445&layers=X

Nemenej zaujímavá je aj hydrológia Liptovskej kotliny. Ponorené potoky v Nízkych Tatrách sa tu často nepovšimnuté vynárajú:

www.freemap.sk/?map=15/49.055816/19.360608&layers=X

pod Vápencovým masívom Hláčova sa tiež ponára a vynára množstvo prameňov:

www.freemap.sk/?map=16/49.020305/19.506793&layers=T

Salatín – verná kópia Krakovej hole nad Demänovskou dolinou. Jeho hydrológiu tiež treba pochopiť v širších súvislostiach. Všimnite si tie široké a suché slepé doliny. Skúmali ich celé generácie známych jaskyniarov a nič nenašli. Droppa po dokumentácii Demänovskej doliny okamžite pochopil potenciál územia a vo svojej dobe priekopnícky tieto jaskyne zameral do mapy. Zaznamenal to, čo sme teraz prekreslili digitálne.

www.freemap.sk/?map=15/48.986289/19.354190&layers=X

Nemenej zaujímavé je aj termálne pramenisko na Bukovinke pri Podsuchej.

www.freemap.sk/?map=17/49.002555/19.289020&layers=X

alebo mohutné prepadlisko a jeho vyvieračky na Jaziercoch pod Smrekovicou vo Veľkej Fatre:

www.freemap.sk/?map=17/49.016422/19.274347&layers=X

Vráťme sa však k podzemiu. Liptov má bohatú banskú históriu. Ružomberok bolo celé stáročia slobodné kráľovské banské mesto. Na svoju dobu obrovské obchodné centrum a preto sa nemôžeme čudovať, že bane sú takmer všade. Naposledy komplexne zdokumentoval bane profesor Sladký začiatkom dvadsiateho storočia. Stála pred nami zložitá úloha a nakoniec sme všetky tieto bane opätovne našli a po sto rokoch opäť digitálne zamerali.

Mapa banských diel na dolnom Liptove

Rozkliknúť sa dajú napríklad cez túto databázu

liptov.oma.sk/turistika/stolna

Na mape si ukážeme Magurku a jej bane na zlato

www.freemap.sk/?map=15/48.935101/19.424343&layers=X

Nemôžeme nepomenúť ani 120 km dlhý banský systém pod Chabencom v Nízkych Tatrách

www.freemap.sk/?map=16/48.978864/19.509835&layers=X

V mapovej aplikácii pribudla na aktuálnej ortomape (10/2018) vrstva SK-Staré banské diela a banské diela z dielne Štátneho Geologického ústavu Dionýza Štúra. Nájdete ju vo verejných vrstvách v priečinku Geológia a hydrogeológia, alebo cez odkaz:

mojamapa.sk/?s=0B091DDA

Nakoniec sa stručne dostaneme aj k jaskyniam:

Teraz si ukážeme, ako sa taka jaskyňa hľadá v zložitom teréne. Jedinú informáciu ktorú sme mali bola, že tam niekde tá jaskyňa je. Teda v roku 1986 ešte bola a lokalizácia, ako vždy v jaskyniarskom článku chýba.

Video pohybu koordinácie dvoch prieskumníkov v zložitom teréne, kde všetko vyzera rovnako:

Dobrá povrchová akcia sa robí tak, že masív kopca prejdeme plošne. Ako na nasledujúcom obrázku:

Tie farebné čiarky sú záznam GPS po povrchovom prieskume nad Vlkolíncom. Každá akcia v roku 2018 je jedna čiara.
Takto sme vedeli, kde sme boli a kde ešte nie.

Vždy zaznamenávame každú krasovú prepadlinu a závrt. Každá môže v budúcnosti niečo napovedať. Jej databáza je tu:

liptov.oma.sk/priroda/prepadlina

Každú jednu jaskyňu sme museli často hľadať aj niekoľko akcií. Niektoré sme našli len náhodou. S nasledujúceho obrázku je zrejme o akú veľkú prácu sa jednalo.

Poloha doposiaľ známych a zameraných jaskýň na dolnom Liptove

Zamerané jaskyne si môžete rozkliknúť podľa celkov:

okres-ruzomberok.oma.sk/priroda/jaskyna

Zaujímavé je smerovanie vrstiev Prosečného a Hrádkovej. Všetky potoky sa následne ponárajú do podzemia.

www.freemap.sk/?map=16/49.168057/19.523017&layers=X

Použijem ešte príklad známeho Vlkolínca, ktoré je v Unesco a má bohatú históriu. Aj tam sú jaskyne, ktoré miestnym poskytovali celé storočia úkryt a nikto o nich nevedel.

www.freemap.sk/?map=15/49.032149/19.267637&layers=X

Úplne najzaujímavejšia je táto mapa komplexných dát, keď pod ňu požijete podklad geologickej mapy. Zrazu sa veľa vecí vynorí.

Ale o tom zase nabudúce…

Literatúra:

1. M.Jurečka: OSM – DIGITÁLNE MAPOVANIE POVRCHU PRE DOBROVOĽNÝCH JASKYNIAROV – web.:

blog.sss.sk/2019/01/04/osm-digitalne-mapovanie-povrchu-pre-dobrovolnych-jaskyniarov/ , www.speleork.sk/sk/speleologia/kurzy/247-osm-digitalne-mapovanie

Pábitelé – po Liptove

Význam pojmu Pábitelé: Každý člověk, který je rovněž nav štíven inspirací a říká věty, o kterých rozumní lidé říkají, že jsou nerozumné, a dělá věci, které slušní lidé nedělají… skrátka si frčí 🙂