by Autor : Jano
Opäť sa nám podarilo uskutočniť akciu v Belianskych Tatrách za podpory skupiny Speleo Bratislava, kde úlohy boli vopred dohodnuté, ale presný plán sa určuje na tvare miesta podľa skutočných okolnosti a podmienok, ktoré vedia prekvapiť až dokonca niekedy zaskočiť ? Rozdelili sme sa na viaceré pracovné skupiny, jedná z nich bola potápačská ( bude samostatný článok o potápaní v Mokrej diere ) a ďalšie boli suché, ktoré riešili stabilizáciu vchodu do jaskyne Verných ( opis bude v samostatnom článku ) a exkurzná z Poľskými jaskyniarmi.
Potápačský tím mal pripravené dve alternatívy na potápanie, ktoré vyplynuli podľa zistenia reálnych podmienok v Mokrej diere, kde keď by neboli vhodné na potápanie, tak by sa potápalo v Suchej diere. V Mokrej diere na potápanie bol stanovený dvojčlenný tím, ktorý tvoril Gabriel s Radkou a za úlohu dostal zaujímavý plán. V Suchej diere zatiaľ potápa len Jano, je to potápanie pre jedného, lebo ………. 🙂 Preto v piatok sme vyhodnotili, že ideálne pre nás bude ísť na sucho pozrieť Mokrú dieru s podporným tímom, ktorý nebol kompletný, lebo ďalší členovia prišli až v piatok večer a v plnej sile sme boli až v sobotu. Na 90% sme boli dohodnutí, že sa bude potápať v Mokrej diere, preto sme časť materiálu transportovali do prednej časti jaskyne a následne išli suchou cestou až k výveru, kde sa nám potvrdilo správnosť nášho rozhodnutia a nový podporný tím sa oboznámil s prostredím jaskyne. Následne, keď sme vyšli z jaskyne, tak náš zámer bol ísť proti prúdu riečiska potoka Javorinka, ktorý nás priviedol k našej obľúbenej Lagúne, ktorá po zime bola trochu viac zanesená polámanými stromami, ktoré znepríjemňovali prechod cez jej prevýšenie. Potom po prekonaní prevýšenia sme pokračovali k vchodu č.7 do jaskyne Suchá diera. Cestu sme zvládli celkom v pohode, ale prostredie sa dosť zmenilo oproti predchádzajúcim časom, keď nebolo toľko polámaných stromov v tejto časti doliny, príroda asi najlepšie vie čo robí a ako sa s týmto stavom vysporiada. Vchod č.7 do Suchej diery nebol poškodený a ani zavalený, tak sme mohli šťastne nav*****viť a pozrieť sifóny č.1 a č.3, ktoré veľká časť tímu ešte nevidela a mohli si odskúšať svoje fyzické zdatnosti pri zostupe a výstupe cca 18m skalnou šikminou pred samotnými sifónmi. Zvládli to hravo i keď niektorí mali o sebe pochybností, ale sila kolektívu nepustí ? Náš plán zďaleka ešte nekončil a pokračovali sme suchou cestou smerom ku vchodu č.1, ktorý vyúsťuje pri Lagúne a následne by sme sa opäť dostali k Mokrej diere, ale nikdy nie je nič ideálne a preto aj my sme zistili, že znížený suchý prechod je zaliaty kryštálovou vodou z potoka Javorinka, kde neviete identifikovať danú hĺbku, pokiaľ sa nepokúsite to reálne prejsť. Ako nepísaný líder som sa rozhodol to preskúmať a zistiť reálnu šancu prechodu bez namočenia sa vo vode, ale dnes hviezdy a jaskyňa neboli naklonené ku nám a po zistení, že som už po stehnách vo vode a následná zúžená plazivka je zatopená, som zavelil na spiatočný návrat do vchodu č.7, kde sme následne prešli lesom, labyrintom na čistinku k expedičnému autu.
Ja som sa podujal na tejto akcii robiť fotografa a zdokumentovať niektoré okamihy, aby na tieto krásne chvíle boli aj hmatateľné spomienky, artefakty, dokumenty, ktoré potešia, nabudia širšiu sympatizujúcu verejnosť týmto koníčkom, záľubám. Možno sa niekomu zdá, že fotky sú stále rovnaké, rodinné, ale nie je to pravda, treba sa pozerať pomaly, pozorne a zistite v čom sú iné až čarovné ?
Jano
PS: fotky z GoPro HERO 4, ale doma som zistil, že som si zobral nesprávnu kameru, ktorá nebola nastavená na fotenie, ale mne sa fotky páčia ?
PSS: ďakujem autorovi videa, ktorý má vždy chuť spracovať náš materiál a vytvoriť plnohodnotný dokument o našej činnosti
