Autor : Jano
Pocasie je podla mna idealne, pod mrakom a obcas mierne mrholi, minuly rok za takychto podmienok sme zrealizovali dve vydarene potapacske akcie v Suchej diere. Po vydatnych ranajkach sme sa rozdelili na dve skupiny, trojclenna sa vydala na prieskum mozneho druheho vchodu v Sedlakovej diere ( jaskyna opis z akcie na webe Speleo Bratislava ) a ostatni siedmi sme sa vybrali do Mokrej diery. Primarny ciel bol urobit video zaznam z vyveru Mokra diera a zo sifonu c.1. v Suchej diere ( dalsi prispevok na blogu ), ako aj fotograficku dokumentaciu z priebehu tychto akcii. Skoda nevyuzit pritomnost Mira Klauca, jaskynneho potapaca a fotografa v jednej osobe.
Cesta k jaskyni prebehla optimalne s jednou zastavkou v altanku pri ceste. Horsia ceste bola k potoku, kde je vchod do Mokrej diery, lebo lesaci vyrubali cast stromov v tejto oblasti a tie prekryli cesticku, ktoru sme vytvorili minuly rok. Tieto prekazky sme hravo zvladli a polahky sme sa dostali az ku vchodu jaskyne. Hladina potoka je dost zvysena oproti minulemu roku, kedy sme tu boli naposledy. Ustrojime sa do jaskyniarskeho odevu, ja mam rybarske prsacky a M.Klauco ma suchy potapacsky oblek, aby sme sa mohli brodit rieciskom a pri tom ziskat idealne podmienky na prieskum, fotenie, ktore zurocim pri planovani potapacskeho prieskumu v tejto jaskyni. Prekvapenie bolo uz na zaciatku, lebo aj tu je hladina omnoho vyssia, ako si pamatam od poslednych navstev a zateka mi prava noha, cize moj konfort sucha, tepla sa rychlo zmensuje, ale to neovplyvni moj zamer pre co som tu. Po chvilke fotenia na zaciatku v prechode rieciska aj Miro hlasi, ze zateka do lavej nohy, darmo, jaskyna vie byt svojrazna a nic nie je pre krasne oci „ vsetko je za odmenu “. Po prekonani vstupnej plazivky k hlavnemu riecisku sa presuvame k idealnemu miestu na fotenie a pokracujeme k prvemu vodopadu. Je uzasne vidiet tu masu vody, ako vytvara neprekonatelne pereje, ked som tu bol na jednej potapacskej akcii, tak sme nosili material az k tomuto vodopadu a nasledne podavali suchej podpore na dalsi transport. Ak maju byt akcie uspesne, tak organizator nevie zabezpecit v dany termin pocasie a musi ratat s roznymi alternativami, ako uspiet, toto je pre mna super skusenost. Dnes sa v riecisku popod vodopad nedostaneme do suchej casti jaskyne, tak musime nasledovat suchu trasu, ktoru absolvuju ostatni jaskyniari. Po zdolani clenitych priestorov pri vodopade, sa dostavame do hlavnej suchej casti jaskyne, kde sa nachadza druhy vodopad v neuveritelnej sile a ukazkou dominantnosti v tomto priestore. Treba si pozriet videa, ktore boli natocene, lebo na fotkach sa neda zachytit, vyjadrit tento ocarujuci okamih. Po zdokumentovani tychto priestorov sa presuvame k vyvieracke, nastava moja chvila na video zaznam vyvieracky, vstupu z pod vody, hladiny, aby som identifikoval priechodnost vstupu, lebo posledny zverejneny potapacsky prieskum, bol s urcitou potapacskou konfiguraciou nepriechodny. Musim opatrne prejst na druhu stranu vyvieracky a zaroven sa sustredit na silu vodneho toku, ktory moze moj chybny krok, stabilizaciu rovnovahy v stotine sekunde kruto potrestat. Po uspesnom prechode si hladam vhodnu poziciu na zaznam videa aj s bezpecnym stojiskom, ktore mi umozni zrealizovat moj zamer. V jednej ruke mam teleskopicku tyc na ktorej je GoPro Hero 4 s malym videosvetlom LOLA a v druhej mam videosvetlo GRALmarine, aby zaznam bol pekne nasvieteny. Opatrne vkladam kameru do vodneho toku, zistujem aky odpor, silu musim vynalozit, aby som kamerou nasiel idealne miesto a pomaly si tyc jednou rukou zlahka posuvam, pohodim dopredu, nech mozem vyuzit jej celu dlzku cca 2m. Vsetko ide ako po masle, druhou rukou nasvecujem priestor pod hladinou a chcem urobit co najhlbsi zaznam, ale v tej chvili si uvedomujem, ze na rukach mam neoprenove rukavice, ale ruky nemam nijak chranene voci chladnej Tatranskej vode, ktora ma teraz cca 2C°. Ved nie som z cukru a nieco musim vydrzat, obetovat, kvoli uspechu. Po zvazeni, ze uz som vsetko natocil a aj tak vysledok uvidim az v jaskyniarskom zazemi, som sa presunul do suchych casti si zohriat ruky, ostatni isli este pozriet puklinu s vodnou hladinou nad vyvierackou, kde v minulosti niektori potapaci schadzali do vodnej hladiny na prieskum. Cesta von bola v pohode a urobili sme este par fotiek, aby bolo na co pozerat a hlavne spominat.
Fotografie, boli zhotovene na fotoaparate Mirom Klaucom ( MK ), telefone Radkom Nevarilom ( RN ) a videa zo suchych casti. Fotky v galerii su na zaciatku popisu oznacene inicialami autorom ( MK a RN ) a mozte sami posudit ich akcnost, vyslednu hodnotu a dokonca malokedy sa podari, aby fotograf mal tiez svoje fotky z jeho fotenia. Treba upozornit ze ziadne fotograficke blesky neboli pouzite, iba potapacske videosvetla a to sme este dve zabudli zobrat do jaskyne. Preto zucastneni na tejto akcii mohli vidiet tuto krasnu jaskynu v inom pohlade a najme svetle, za co im hlavne dakujeme a vy mozte vidiet na prilozenych fotkach, ktore z toho mnozstva kvalitnych, vystiznych bol problem vybrat. Dufam, ze som mal stastnu ruku na vyber.
Nasledne sme vonku prebrali zazitky, pripadny postup v dalsom prieskume a postupne sme sa presuvali k Suchej diere, ktoru opisem v dalsom prispevku na blogu.
Jano
PS: videa budu v dalsom prispevku ?