by Autor : Jano & Mário Olšavský
Môj prvotný zámer bol spojiť podrobnejší článok ohľadne prepojenia Mokrej diery a Suchej diery, ale uvedomil som si, že si táto téma zaslúži samostatný článok s krásnymi fotkami, ktoré sú aj odborne opísané.
Za tento príspevok, článok s opísanými fotkami chcem veľmi poďakovať spoluúčastníkovi na našich akciách, priateľovi a geológovi: „ Olšavský Mário, RNDr., PhD. “
Bezprostredné okolie vchodov Suchá a Mokrá diera ale aj spodného vchodu jaskyne Javorinka je tvorené masívnymi organogénnymi vápencami strednej až vrchnej jury (Nemčok et al., 1994). Vápence patria tektonickej jednotke tatrika, tvoriacej najspodnejší štruktúrny prvok v stavbe Západných Karpát. Zaujímavosťou je, že smerom na juh, do podložia, chýbajú staršie spodnojurské a taktiež aj vrchnotriasové vrstevné členy, pričom kontakt medzi stredným triasom a jurskými vápencami je v geologickej mape vyjadrený ako normálny vzťah. Teda nie je explicitne vyjadrený ako tektonický kontakt. Pravdepodobne však ide o tektonickú redukciu, sekundárnu pozíciu obidvoch horninových celkov čo sa dá predpokladať pri pohľade do geologickej mapy, kde je miesto (vchody na ľavej strane Javorovej doliny) v blízkosti tektonickej štruktúry Širokej prekryté kvartérnymi uloženinami v podobe periglaciálnych blokovísk a glacigénnych štrkovito-balvanito-blokových sedimentov morén. Jurské vápence sú plytko (monoklinálne) uklonené k severu. Vďaka svojmu zloženiu (neobsahujú ílovitú prímes) ľahko podliehajú korózii „hladných vôd“ pochádzajúcich s kryštalinického masívu v závere Javorovej doliny. Chemická čistota vápencov spolu s vhodným uložením vytvára priaznivé pomery pre tvorbu jaskynných systémov.
Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Biely, A., Gorek, A., Gross, P., Halouzka, R., Janák, M., Kahan, Š., Kotański, Z., Lefeld, J., Mello, J., Reichwalder, P., Rackowski, W., Roniewicz, P., Ryka, W., Wieczorek, J. & Zelman, J., 1994: Geologická mapa Tatier 1: 50 000. MŽP SR – GÚDŠ, MOSZNL, PIG, Bratislava.
Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Janák, M., Kahan, Š., Ryka, W., Kohút, M., Lehotský, I., Wieczorek, J., Zelman, J., Mello, J., Halouzka, R., Rackowski, W. & Reichwalder, P., 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava, 135 s.
Autor fotiek: Mário Olšavský
Popis, opis FOTIEK:
01_0
pohľad na ľadovcový profil Javorovej doliny zo západného ramena masívu Úplazu vo výške 1385 m n.m na masív Širokej.
01_1
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1420 m n.m.: úlomok pestrého klastického vápenca zo skalného osypu na rozhraní spodného a stredného triasu
01_2
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1425 m n.m.: blok strednotriasového gutensteinského vápenca v podobe „robačkových“ (červíkovitých) vápencov
01_3
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1470 m n.m.: bridličnaté béžové dolomity striedajúce sa s tmavými prachovitými bridlicami (rozhranie spodného a stredného triasu)
01_4
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1470 m n.m.: bridličnaté béžové dolomity striedajúce sa s tmavými prachovitými bridlicami (rozhranie spodného a stredného triasu)
01_5
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1500 m n.m.: strednozrnný tmavý laminovaný dolomit
01_6
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1500 m n.m.: pestré bridličnaté polohy klastických karbonátov v polohe vápencov, úlomok zo skalného osypu (rozhranie spodného a stredného triasu)
01_7
západne rameno masívu Úplazu vo výške 1550 m n.m.: pohľad na výrazné skalné bralo so vztýčenou, vertikálne orientovanou vrstvovitosťou strednotriasových karbonátov
01_8
hrebeň medzi k. Úplazu a k. Žltá kopa vo výške 1880 m n.m.: pohľad z miesta spodnotriasových kremencov lúžňanského súvrstvia na k. Úplaz tvorenú nadložným strednotriasovým gutensteinským súvrstvím (v pozadí k. Nový a Muráň)
01_9
hrebeň medzi k. Úplazu a k. Žltá kopa vo výške 1880 m n.m.: odkryv v lavicovitých spodnotriasových kremencoch lúžňanského súvrstvia, na rozhraniach vrstiev sú badateľné dunovité povrchy, výmole, šikmo zvrstvené polohy
01_10
hrebeň medzi k. Úplazu a k. Žltá kopa vo výške 1880 m n.m.: odkryv v lavicovitých spodnotriasových kremencoch lúžňanského súvrstvia, vrchná plocha kremencovej lavice so viditeľnými rozhraniami tzv. foresetov – čelných lamín spôsobených migraciou piesčitého materiálu v prúdovom režime
01_11
západné rameno masívu Úplazu vo výške 1500 m n.m.: úlomok so skalného osypu, kremenná arkóza brekciovitého vzhľadu, lúžňanské súvrstvie
01_12
dolinka zarezaná západne od masívu Úplazu vo výške 1330 m n.m.: odkryv v pestrých drobách, striedanie kremenných arkóz (pieskovcov) a prachovcov z vrchnej časti spodnotriasového lúžňanského súvrstvia
01_13
blok v koryte Javorinky v blízkosti Mokrej diery: litoklast tmavej kremitej horniny v bloku kremitých zlepecov spodnotriasového lúžňanského súvrstvia
01_14
blok v koryte Javorinky v blízkosti Mokrej diery: karbonátový zlepenec s ostrohrannými úlomkami variabilnej veľkosti, „brekcia“ neznámeho veku (?stredný trias)
01_15
blok v koryte Javorinky v blízkosti Mokrej diery: karbonátový zlepenec s ostrohrannými úlomkami variabilnej veľkosti, „brekcia“ neznámeho veku (?stredný trias)
