by Autor : Jano
Ako uz bolo spomenute v predchadzajucich prispevkoch, ze jaskyniarsky zamer, plan dna sa presne doladi na ranajkach, tak to nebolo inac aj v sobotu 3.10.2020. Z potapacskeho hladiska sa mala riesit Sucha diera, ale uzky potapacsky tim sa rozpadol a zostal jediny ( hlavny ) speleopotapac, ktory vyhodnotil situaciu tak, ze i ked ma suchu podporu mnohych jaskyniarov, radsej sa oboznami z hydrologiou potoka Javorinka, Javorovou dolinou a hlavne prostredim Zabieho Javoroveho plesa, kde potok Javorinka zacina. Jednoduchsie napisane PSYCHOHYGIENA SPELEOPOTAPACA turistickym sposobom, aby pochopil, vzil sa z danym prostredim.
Naozaj tento den bola enormna ucast suchych jaskyniarov z roznych skupin, ktori riesili rozne lokality ako: Sedlakova diera, Novy vrch, pod Uplazom, Vernych a pod., ku mne sa pridala skupina, ktora isla overit mozne nove jaskyne podla Lidarovej mapy pod Uplazom. Tento smer do Javorovej doliny je ulahceny tym, ze mame platenu povolenku na vjazd autom, tak preco to nevyuzit na prieskum. Tuto skupinu som vylozil na razcesti Javorovej doliny a Zadne Medodoly, kde sme si stanovili cas 5 hod. do opatovneho stretnutia a nasledny navrat na ubytovnu Podspady. Ja som pokracoval dalej autom sam na nase odstavne miesto, parkovaciu plochu vedla turistickej cesty, ktora sa nachadza nedaleko medzi Mokrou dierou a Suchou dierov. Moj plan bol si pozriet Zabie Javorove pleso a trochu pochopit, oboznamit sa s hydrologiou tejto doliny. Cas som mal rozdeleny na 2 hodiny vystup k plesu, 2 hodiny zostup k autu a 1 hodinu rezervu, keby sa zjavil kamarat Muprhy ( nejaky nepredvidany problem ;-). Pocasie, predpoved na tento den bola optimalna ( poloblacno ), len na polnoc hlasili miernu vichricu. Cesta k plesu turistickym chodnikom bola v pohode, stretol som styroch Polskych turistov, ktori tiez smerovali k plesu. Kochal som sa krasnou prirodou, popadanymi stromami, bocnymi vodnymi tokmi, ktore vtekali do potoka Javorinka. Pomaly som sa dostaval do vyssich casti doliny az nasledne predo mnou sa tycil po pravej strane Zaby vrch a po lavej strane Predna Javorova veza, ktore mali vrcholy zahalene do hmly. V tejto casti uz som pocitil chlad Belianskych Tatier, ale vyriesil som to urcenou bundov na tieto podmienky. Ako som postupil nad kosodrevinu, tak sa zrazu v roznorodych intervaloch pridal narazovy vietor, ktory obcas bol dost neprijemny. Cim vyssie som kracal po skalnom chodniku a minal horne skalne plosiny, kde som uz dufal, ze sa objavy vytuzene Zabie Javorove pleso, tak vietor bol intenzivnejsi a aj jeho sila naberala na vaznosti, ktora bola na hrane bezpecnosti v tomto prostredi. Moj stanoveny cas 2 hodiny vyprsal na vystup k plesu, ale ubral som 15 minut z mojej rezervy, lebo dole sa pojde lahsie ako hore, ved som uz na vrchole a je to par metrov ( cca 50m ), aby som videl pleso. Zrazu pod skalnou kulisou pri chodniku som stretol Polskeho turistu, ktory sa schovava, vyckava, pokym vietor, polo vichrica ustane, aby mohol pokracovat dalej v ceste. Upozornuje ma, ze na hornu plosinu, asi 15m vyssie je to uz za hranou ludskych moznosti. V duchu si pomyslim svoje, ved ja som z ineho cesta, nejak to pretlacim, je to len par metrov hore a uz som zvladol aj ine veci, mam jasny ciel vidiet vytuzene pleso. Opatrne postupujem hore a ked sa ocitnem na spodnej casti plosiny, tak pocitujem silu vichoru, ktory mi dava najavo, ze dnes svoj ciel nesplnim. Darmo mam duralove palice, ktore mi pomahaju sa stabilizovat na chodniku a snazim sa pokorit tento zivel, ale priroda zas raz ukazala kto je nad clovekom, preto s pokorou som sa otocil a zahajil zostup, ved to skusim inokedy. Poliakovi vysvetlujem, ze nema vyznam cakat na vhodnejsie podmienky, ale kazdy ma svoj ciel a predstavy, ktore moze len on sam zmenit. Na ceste dole stretavam dalsich dvoch nadsenych Poliakov, ktori si myslia, ze to zvladnu, nasledne som im ukazal, ze kde maju krajana a ten im to vysvetli lepsie ako ja. Este dole nizsie stretavam dalsich Poliakov, ktorych som stretol na zaciatku mojej cesty, tiez im vysvetlujem, ze zbytocne idu hore, ze tam su uz dalsi traja Poliaci, ktori cakaju kym vichor ustane, na jednom vidno, ze uz toho ma plne zuby, ale partia ho presvedci o postupe nahor. Ja postupne pocitujem na lavom chodidle, dva otlaky, pata a palec, unavu kolien od skalnateho chodnika, ktorym smerujem dole. Davam si oddychovy bod pri lesnickej drevenici, cas je optimalny a aj rezerva je dost velka na stretnutie z druhym prieskumnym timom. K autu som dorazil v pohode, casovu rezervu som vyuzil na male obcerstvenie a hladanim hribov ( kuriatok ). Medzi tym som zahliadol troch Poliakov, ktori to otocili pod plesom a vracaju sa spat. Ja nasadam do auta a prichadzam na urcene miesto stretnutia s timom, ale dosla mi SMS, ze to nestihaju a budu meskat 1,5 – 2 hodiny. Rozhodol som sa, ze nebudem cakat a idem na ubytovnu, potom sa vratim pre nich, akurat okolo idu ty traja Poliaci, tak im ponuknem odvoz do Tatranskej Javoriny, kde maju svoje auta co neodmietli a boli radi, este sa ich pytam co dalsi Poliaci co isli hore, povedali ze tiez to otocili a uz su dole. Vecer sme sa postupne vsetci zucastneni jaskyniari stretavali na ubytovni, ktory sme stravili pri svieckach, lebo vichor napachal svoje a odniesli si to aj elektricke stlpy. V nedelu rano este nebola elektrika a pred obedom sme sa vybrali do svojich domovov.
Po niekolkych dotazoch a pre lepsiu predstavu ( osobne stretnutie a diskusia vysvetli viac :-), vo fotografickych prilohach chcem vysvetlit, poukazat suvislosti jaskyn Javorinka, Mokra diera a Sucha diera ( pre mna Magicky trojuholnik ), treba si precitat aj popis fotiek a pekne je to popisane ( nie len tieto jaskyne, ale aj ine ) na strane 37 – 42, pre mna BIBLIA Slovenskeho speleopotapania: „ Problémy speleopotápačských prieskumov v jaskyniach na Slovensku popisuje Zdenko Hochmut “. www.osjm.sk/OSJM/kniznica/publikacie/0Problemy_ZH_optimized01.pdf
Jano
PS: pisem, opisujem veci ako ja to citim, vnimam, ak niekto ocakava odbornu, vedecku pracu, tak ……
