Prečo nie je v radoch členov záujem o ocenenia a medaile SSS ?

Na predsedníctva SSS som začal chodiť niekedy v roku 1999. Vtedy som mal 18 rokov a teraz už idem mat 40. Už vtedy pred dvadsiatimi rokmi som ja, ako mladý, mohol objaviť aj Demänovú v potencionálnom stratenom príkrove v Ľubochnianskej doline a nepomohlo by mi to, lebo mladí ľudia sa tam len historicky a permanentne drbali. Mohli sa aj zodrať a umrieť, ale ocenenie nedostali. Nechápal som, že prečo ten dovtedy ohováraný, zatracovaný, kontroverzný Hipman zrazu začal dostávať po roku 1999 medaile a významné ocenenia. Paradoxne až po svojej smrti a in-memoriam.
Vrcholom všetkého bolo, keď jedného roku nedali medailu jaskyniarovi, ktorý tragicky zahynul v jaskyni. Tu medailu mala dostať aspoň in-memoriam jeho trúchliaca rodina. Škriepili sa tam snáď aj hodinu a pritom o nič nešlo. Nie, nedali mu ani záslužný diplom a jeho rodina sa mohla aj zadusiť v žiali. Vraj to bola jeho chyba, že sa zabil a taký medaile nedostavajú!

Skupina uvedomelých jaskyniarov vtedy znechutene opustila miestnosť a pobúrene debatovala na chodbe. Jeden z nich bol práve “čerstvý” vedúci speleoklubu Nicolaus Peter Holúbek. Práve on nám rozprával, ze SMOPaJ je v pivnici ukrytá truhlica plná patinou potiahnutých medailov ešte z čias hlbokého socializmu a zistil, že práve odtiaľ tie medaile berú. Vtedy ešte nebral všetko tak smrteľne vážne a snažil sa uvoľniť pobúrenú atmosféru. Humorne nám rozprával o tom, že nám po jednej medaile donesie. Stačí malá orálna protislužba a on sa už sám rozhodne, či nám dá zlatú, striebornú, alebo bronzovú.

Akosi som prirodzene čakal, že príchodom P. Holúbeka do výboru a neskôr za predsedu SSS tento predpotopný metálový cirkus skončí a predsedovia budu môcť navrhovať radových členov SSS za zásluhy a motivovať k ďalšej zaslúžilej práci. Lenže tento cirkus neskončil, nekončí a dokonca systematicky pokračuje. Naďalej si takto určití ľudia vybavujú svoje vzájomne účty a liečia svoje komplexy stupňa “niečoho viac”, ako všetci ostatní. Tieto ocenenia navrhujú predsedovia skupín SSS. Môžu ich navrhnúť koľko len chcú. Návrhy nie sú predsedníctvom schvaľované, alebo odhlasované a bez debaty sú zamietnuté. Niekto proste vo výbore zrejme určí, že jeho kámoš dostane medailu a aj ju dostane. Ostatní sú len vyrozumení o rozhodnutí a môžu sa stažovať na lampárni.
Poznám veľa šikovných ludi, ktorí majú výsledky a mohli by dostávať medaily aj každý mesiac. Prečo napríklad nedostane ocenenie Mišo Danko za obrovskú prezentáciu SSS na internete a teda pred celým svetom? Chápe vôbec niekto tú obrovskú prácu, ktorú na to treba vynaložiť? Prečo automaticky bez debaty nedostane medailu Lukáš Vlček, Juraj Szunyog a Paľo Herich za
významné objavy, ktoré sa už celé roky nemusia zopakovať?

Bolo by tu ešte veľa príkladov. Za všetky spomeniem ešte napríklad náš prípad a ten spod Ďumbiera.
Žiadali sme medailu pre klub a členov pri príležitosti vzniku prvej písomnej zmienky našej skupiny OS Ružomberok, ktorá mala vtedy 50 rokov (1964-2014). Nedostali sme ani jednu medailu, alebo diplom. Aj keď som o medaily opakovane žiadal a navrhoval pre členov vykonávajúcich zaslúžilú činnosť. Odôvodnenie bolo, že oni klubom dávajú medaile len na 60 výročie a zrejme teda len po ich lekárom overenej klinickej smrti. Teraz je presne 50 rokov vstupu OS Ružomberok do SSS. Tento rok je aj významné výročie 80 rokov objavenia horného vchodu Liskovskej jaskyne, čo považujeme za začiatok moderného jaskyniarstva na dolnom Liptove. Myslíte, že keď požiadame o medaily pri takto významnom výročí len pre zaslúžilých členov, tak ich aj dostaneme ? Zrejme celkom určite NIE!

Podľa tohoto panoptického kľúča by cenu a medailu mohol dostať aspoň Emil Camber (objaviteľ – osobnosti.sss.sk/emil-camber/), ktorý je od roku 2005 po smrti. Myslíte, že mu už na niečo bude? Nie nebude. Bude mu na ….

Nechcem tu byť zase za toho zlého, ktorý na všetko nadáva a nebodaj má záujem o nejaké nezaslúžené ocenenia. Tento kacírsky text určite strašne pobúri tých, čo berú diery fakt smrteľne vážne a jaskyniarstvo už neberú ako voľnú, zábavnú záľubu. Bude to pre nich urážka ich matky, lebo pre prašivé diery v zemi už dokážu kľudne intrigovať, inkvizične obetovať rodinu a aj dlhoročné priateľstvo. Chcem skrátka len upozorniť na názor, ktorý mi už povedalo viacero ľudí a hlavne poukázať na to, ako to funguje inde.

Chodíme na rôzne banské výročné montanistické stretnutia. Volajú ich Šachtág. Tam nás zaujala okrem zachovania historických tradícii aj jedna zásadná vec. Niekto napríklad zrekonštruuje staré banské dielo, zdokumentuje historické banské stavby a okamžite dostane pred všetkými automaticky aspoň zaslúžilý odznak na banskú uniformu.

Nezrieka za významnú zásluhu dostavajú aj medailu ministerstva hospodárstva SR. Bol som napr. pri inej príležitosti svedkom, ako skupina mladých ľudí dostala metále od Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Len za to, že obnovili pamätník hrdinským partizánom, ktorí zamedzili fašistom vypáliť a zabiť celé okolie. Ide o to, ze Slovenský zväz protifašistických bojovníkov tie ocenenia nedal len starým pamätníkom, ale ocenení ľudia môžu mať kľudne aj produktívnych 25 rokov. Snaha sa tam proste cení a motivuje k ďalšej práci.

Nemôžeme takto motivovať aj jaskyniarov ?
Kedy dostane nejaký mladý jaskyniar v SSS zlatú medailu a návrh na cenu ministra Životného prostredia? V jaskyniarskej organizácii môže mladý speleológ dostať za objav, tak maximálne demotivujúce pokarhanie a pokutu. Preto sa pýtam: „prečo aj u nás mladých jaskyniarov takto nemotivujeme? Nie je toto celé na hlboké zamyslenie?“

Cítite sa nedocenený a Vaša mravenčia práca zadarmo je zdanlivo nezaslúžene špinavo pošliapaná? Dokonca ste za takúto prácu dostali aj pokutu a môžete byť radi, ze sa to riešilo len dohovorom? Táto vec je bohužiaľ smutno skutočná a bolo by dobre s tým niečo robiť.

Nikdy preto nezabúdajme na posolstvo dodnes žijúceho objaviteľa systému Jaskyne Mrtvých netopierov. Posolstvo Milana Šteca z Kozích chrbtov premietané na Speleomitingu 2016 a v celoštátnom televíznom okruhu TV Markíza.
Dostal ešte ako mladý taký diplom – chudobínec, kus papiera. No mal aspoň pocit vďaky, že si niekto jeho výsledky vážil….